alt= alt= alt=

Obec Klenov

História

bajerovPočiatky Klenova sa začali po tatárskom vpáde do našich krajov roku 1241 a možno aj skôr. Prvé písomné zmienky o Klenove sa rôznia. Historici zachytávajú prvú písomnú zmienku v roku 1330, keď sa spomína ako farnosť Clencberk (Clemberc). Táto zmienka súvisí s nariadením panovníka, podľa ktorého uhorské duchovenstvo platilo pápežskej kúrii desiatky, o čo museli dbať majitelia poddanských dedín v údolí Sopotnice, totiž šľachtici z drienovského hradu. Obecná kronika uvádza: „Podľa farských záznamov v 12. storočí bola tu už založená fara. Musela to byť malá osada, ktorá mohla vzniknúť v 10. storočí, alebo ešte skôr. V tomto čase vznikol menší hrad na mieste ktoré sa dodnes volá hradisko.“ My akceptujeme rok 1332 ako rok prvej písomnej zmienky, kedy drienovský zeman Kajul predal šľachticovi Viliamovi Drugetovi dediny Sedlice, Miklušovce a Klenov. Tak to schválila i heraldická komisia v roku 1994. Názvy obce sa striedali – 1330 Clenberk, Clemberk, 1386 Sopothnicha, 1786 Klembeg, 1920 Klembrak, 1927 Klembarok, 1948 Klenov. Obyvatelia obce sa živili drevorúbačstvom, povozníctvom uhlia, rudy, dreva pre Rollovu Hutu, pálenám vápna, dreveného uhlia, tkaním plátna, výrobou mlynských kameňov. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa tu tkalo plátno na predaj a šili krpce.
Dominantou obce je gréckokatolícky Chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky. Za národnú kultúrnu pamiatku bol vyhlásený 5. novembra 1993 Ministerstvom kultúry SR. Pri chráme je drevená zvonica z roku 1742. Je chránená Pamiatkovým úradom v Prešove.
Obec bola stavaná ako potočná radová zástavba. Najviac obyvateľov sa uvádza pri sčítaní ľudu v roku 1961, a to 651 obyvateľov. Pri poslednom sčítaní v roku 1991 je to už len 279 obyvateľov. Dnes má obec 215 obyvateľov.

Súčasnosť

Obec sa nachádza v údolí, kde sa schádzajú viaceré pramene potoka Sopotnica, hlavný prameň sa nachádza v severozápadnej časti obce pod Lipovú. Zároveň jej extravilán tvorí geografickú križovatku viacerých cestných smerov: z Klenovského vrchu sa dolu Bystrým zvezieme až na Spiš do Margecian, dolu Braniskom sa dostaneme do obce Hrabkov, cez Doliny vedie cesta do Prešova cez Žipov, cez Malú dolinku chodili naši predkovia do Kvačian a cestou od chotára prídeme do neďalekých Miklušoviec.

V strede obce sa nachádza gréckokatolícky chrám Pokrovu Presvätej Bohorodičky, ktorého dominantnou súčasťou je drevená zvonica. Oproti chrámu je situovaná budova a dvor fary. Oproti fare cez cestu je budova požiarnej zbrojnice. Centrum obce dopĺňa ešte budova kultúrneho domu, cestou okolo ktorého by sme sa dostali na miestny cintorín. Asi 500 m južným smerom sa nachádza budova obecného úradu, v ktorej sa nachádza aj poštový úrad. Oproti cez cestu je konečná zastávka autobusov SAD. V blízkosti Obecného úradu môžme vidieť tenisový kurt a detské ihrisko pre najmenších.

Od kostola západným smerom sa dostaneme k obchodnému centru, kde nájdeme predajňu potravín a miestnu krčmu. Od krčmy smerom k hospodárskemu dvoru poľnohospodárskeho družstva sa nachádza budova bývalej základnej školy. Hospodársky dvor tvorí zázemie pre chov oviec a produkciu ovčieho syra. Taktiež tu našli miesto miestni podnikatelia s drevársko-stolárskou výrobou.

Južný koniec obce patrí futbalovému ihrisku. Poľnou cestou ďalej by sme sa dostali do Žľabkoch, bývalému centru chovu oviec. Juhozápadnou časťou obce vedie štátna cesta z Miklušoviec cez Vápence, okolo Grejtákovej skalky až na Klenovský verch, odtiaľ dolu Starým Bystrým na Margecany. Z rázcestia Staré Bystré vedie lesná cesta krásnym lesným porastom až na Čarnú horu (Čierna hora), ktorá predstavuje raj pre hubárov a zberateľov lesných plodín (čučoriedky, maliny). Staré Bystré predstavuje miesto, kde sa nachádza v krásnej lesnej prírode ubytovacie turistické zariadenie chata Klenov. Časti Bystré, tesne na prechode šarišského a spišského regiónu dominuje budova starej horárne.

Galéria